Primáty sú prevažne stromové cicavce, sú teda dobre prispôsobení na šplhanie. Majú päťprsté uchopovacie končatiny. Všetky primáty okrem človeka majú palec na nohe a na ruke oddelený od ostatných prstov; úplne protistojný palec na ruke majú len ľudoopice a niektoré opice Starého sveta. Pohyb zlepšuje aj fakt, že kosti ramena a zápästia nie sú zrastené. Niektoré druhy majú chvost fungujúci pri pohybe ako „piata končatina“.Na rozdiel od väčšiny cicavcov majú dobre vyvinutú kľúčnu kosť, predná končatina je veľmi pohyblivá. Všetky končatiny sú „voľné“ (teda nie je umiestnená pod telom ale vedľa tela).Väčšina primátov má ploské nechty, ktoré nahradili pazúry (niektoré druhy však majú pazúry). Nechty sa vyskytujú iba u primátov a možno ich považovať za znak charakteristický pro tento rad.Ďalším prispôsobením na život v korunách stromov je priestorové videnie. Oči primátov smerujú vpred. Väčšina primátov vidí farebne. Farebné videnie zrejme slúži na rozpoznanie zrelého ovocia.Tvárová časť primátov je skrátená, dôsledkom je zlý čuch. Primáty majú vynikajúcí hmat.Primáty majú veľké, kupolovité mozgovne. opíc Starého sveta sú samce väčšie ako samice.Primáty sú prevažne stromové cicavce, sú teda dobre prispôsobení na šplhanie. Majú päťprsté uchopovacie končatiny. Všetky primáty okrem človeka majú palec na nohe a na ruke oddelený od ostatných prstov; úplne protistojný palec na ruke majú len ľudoopice a niektoré opice Starého sveta. Pohyb zlepšuje aj fakt, že kosti ramena a zápästia nie sú zrastené. Niektoré druhy majú chvost fungujúci pri pohybe ako „piata končatina“.Na rozdiel od väčšiny cicavcov majú dobre vyvinutú kľúčnu kosť, predná končatina je veľmi pohyblivá. Všetky končatiny sú „voľné“ (teda nie je umiestnená pod telom ale vedľa tela).Väčšina primátov má ploské nechty, ktoré nahradili pazúry (niektoré druhy však majú pazúry). Nechty sa vyskytujú iba u primátov a možno ich považovať za znak charakteristický pro tento rad.Ďalším prispôsobením na život v korunách stromov je priestorové videnie. Oči primátov smerujú vpred. Väčšina primátov vidí farebne. Farebné videnie zrejme slúži na rozpoznanie zrelého ovocia.Tvárová časť primátov je skrátená, dôsledkom je zlý čuch. Primáty majú vynikajúcí hmat.Primáty majú veľké, kupolovité mozgovne. U primátov došlo k veľkému rozvoju mozgu, hlavne sivej kôry mozgovej a mozočka. Hneď po delfínoch majú primáty (okrem ľudoopíc) najväčší mozog v pomere k veľkosti tela, čo je zrejme dôvodom ich vysokej inteligencie.U opíc Starého sveta sú samce väčšie ako samice. Naproti u opíc Nového sveta sú pohlavia sú rovnako veľké.

ti u opíc Nového sveta sú pohlavia sú rovnako veľké.

Medzi najinteligentnejšie tvory na Zemi patria ľudoopice - šimpanzy, gorily a orangutany. Majú veľký mozog, dlhé ruky a prsty, telo im pokrýva srsť. Tvarom tela a inteligenciou pripomínajú ľudí, ktorí vývojovo patria do podradu opíc, čeľade ľudí. Ľudoopice sú blízkymi príbuznými mačiakovitých opíc, napríklad makakov, guaréz a paviánov. Obidve skupiny sú tvarom tela podobné, mačiakovité opice sú však menšie. Kosmáč najmenší, ktorý patrí medzi poloopice, váži iba 150g, zatiaľ čo statný samec gorily nížinnej môže vážiť až 180 kg. Väčšina opíc má oválnu tvár, ploský nos, malé uši a oči hľadiace dopredu. Predné končatiny sú silné a obratné; opice ich používajú ako ruky. Väčšina opíc má chvost, ktorým udržiavajú rovnováhu pri lezení.