Naša príroda je na hady pomerne chudobná. Vyskytuje sa v nej len 5 druhov, z nich len jeden je jedovatý. Nájdeme ich na rôznych biotopoch od nížin až po vysokohorský stupeň. Na jar, keď sa dostatočne oteplí, vychádzajú hady zo svojich zimných úkrytov, kde prečkali studenú časť roka. Ich aktivita je veľmi závislá od teploty okolia, pretože ide o živočíchy s premenlivou telesnou teplotou. Hady sú najaktívnejšie pri teplote od 20 do 25 °C, pri nižších alebov yššícht eplotách ich aktivita klesá. Po vylezení z úkrytov sa hady pária. Pri párení sa k samičke zlieza i viac samcov a pri súperení vytvárajú posplietané klbká - známe hadie súboje. Po oplodnení sa v tele samice vyvíjajú vajíčka, ktoré po dozretí znáša do rôznych úkrytov v zemi, v skalách, do práchnivých pňov a pod. Z nich sa po určitom čase závislom od teploty a vlhkosti, liahnu mláďatá, ktoré sú hneď samostatné. Niektoré druhy sú živorodé, žo znamená, že obal vajíčka praskne ešte v tele matky, alebo hneď po nakladení. Hady sa živia len živočíšnou potravou. 

Spotreba potravy v mnohom závisí od počasia. Pri chladných dňoch hady často nevyliezajú zo svojich úkrytov a vydržia hladovať i mnoho dní. Korisť chytajú rôznymi spôsobmi. Niektoré korisť obtočia a zadusia, iné ju požierajú zaživa, ďalšie usmrcujú svojim jedom. Korisť požierajú hady vždy celú. Vďaka pohyblivej čelusti sú často schopné prehltnúť i viacnásobne väčšiu korisť, ako je ich objem hlavy. Zmyslové schopnosti hadov nie sú veľmi dokonalé. Slabo vidia, nepočujú, reagujú však na prudké pohyby a otrasy pôdy. Dostatočne majú vyvinutý i čuch. Niekoľkokrát za rok zvliekajú pokožku. Keď nastanú chladné jesenné dni, hady zaliezajú do svojich zimných úkrytov, kde prečkávajú studenú časť roka. Niektoré druhy, napr. vretenice, sa na zimu združujú do menších alebo väčších skupiniek, niekedy až 100 exemplárov, a spoločne prespávajú zimu. Počas zimného spánku upadajú do úplnej strnulosti. Všetky životné funkcie sú obmedzené na minimum, niektoré sú i úplne zastavené.